Začínal som v obchode. Predával som handry typu značkovejšie. Časom ma to opustilo. Postriedal som veľa pozícii. Vozil som sa v sklade, rozvážal tabakové svinstvá, opracovával Nemecký hliník pre Japonské autá. Nakoniec som robil otroka v západnom Nemecku. Všetko viedlo k jednému. Stále to skončilo pri nepochopení svojho života. Stále som sa pýtal, čo to vlastne stváram. Samozrejme, že zarábať treba. Veď čo by som splachoval. Čokoľvek som robil, mal som zviazané ruky. Hnusil sa mi ten svet peňazí, no zároveň som sa doňho snažil preniknúť. Mať život bez starostí a pozerať sa na to všetko z druhého brehu. Časom sa mi to darilo. Lenže ako sa posúvali ručičky života, videl som aj druhý svet. Svet chudoby, nenávisti, klamstva, egoizmu. Svet v ktorom malé deti hladujú a otcovia bojujú. Mami sú znásilňované a bohovia velia do vojen. Ľudia sa hrajú so slovíčkami a prikladajú im neopodstatnený rozmer. Slová lásky sa popritom strácajú v ľudskej hlúposti. Rozdeľujeme sa na Slovákov, Maďarov, idiotov a elitou. Mostom rozdeľujeme a roklinou spájame. Milujúcich voláme hlupákmi a mafiánov obchádzame s rozpakmi. Volíme ľudí čo majú krv na rukách a v podstate nám je to jedno. Rezignovane sme si zvykli, že sa nám mocní smejú. Svedomie si zakrývame smiešnou solidaritou. Zvykli sme si byť otrokmi dnešnej oáze slušného života, v ktorom sa chce každý presadiť. Stratil som slobodu. Slobodu nad mojim rozhodovaním. Stratil som sám seba v labyrinte smiešnych hodnôt. Neopísateľná je ale zase radosť s nájdenia nádeje, ktorá presahuje to všetko, čo som tu popísal.
14. dec 2009 o 23:06
(upravené 14. dec 2009 o 23:13)
Páči sa: 0x
Prečítané: 969x
Bez slobody
Môžeme sa akokoľvek snažiť, stále bude niekto, koho sklameme. Niekto je sklamaný , že som odišiel z rehole. Niekto zase, že som nepokračoval v škole. Niekto mal zas zvýšený tlak mojim rebelantstvom. Niekomu vadí, že svojím počínaním si hádžem polená v kariére. Kariére hlupáka tejto mašinérie.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)