Mnohí sú viac na ľavo, iní zase v strede a ďalší zase na pravo. Rozdeľuje nás mnoho vecí a zase veľa spája. Občas si nevieme prísť na mená. Nájdu sa však chvíle , keď sa vášnivo objímame. Skladáme sa spoločne na predražené štadióny a diaľnice. Niekto kradne viac, iný zas menej. Diskutujeme spolu vášnivo o problémoch. Klasicky pri pive. Tragédie nás vedia stmeliť a majetky rozdeliť. Možno to tak má byť a možno je tu priestor pre niečo nové. Dajme tomu úsmev v práci, ktorá nás nebaví. Pomocná ruka, ktorá sa ťažko hľadá. Podanie vreckovky, keď po tvári stekajú slzy. Maličkosti, ktoré môžu zmeniť kúsok zeme, po ktorej sa túlame. Ten kúsok zeme prichádza o veľa, keď prichádza o náš úsmev. Mnohí si povieme: „ Naivná predstava s ružovými okuliarmi." Lenže takou aj ostane, keď sa o to nepokúsime. Je príliš ľahké na hnev odpovedať hnevom. Sám som minule skúsil, či sa to dá. Pri jednom stretnutí v práci sa na mňa vykričala jedna pani. Zaťal som si do jazyka, usmial sa a šiel som ďalej po svojom. Nasledujúci deň sme sa stretli a bolo cítiť, že ju včerajšok mrzí a nešetrila úsmevom. Samozrejme, že je to iné, ak natrafíte na idiota. Tam je už potrebné mať veľkú nádobu, ktorú naplníme jeho intelektom a tú potom už len niekam zakopať. Jedno je však isté. Naše každodenné stretnutia prichádzajú ozaj o veľa, ak prichádzajú o náš úsmev.
17. apr 2011 o 18:05
(upravené 17. apr 2011 o 18:12)
Páči sa: 0x
Prečítané: 460x
Buďme ľudia
Pohľadmi sa stretávame v práci, v baroch, na štadiónoch. Podávame si kľučky, vymieňame úsmevy, ale aj podozrievavé pohľady. Dávame si navzájom dôveru a dúfame, že sa nepopálime.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)