Použiteľná láska

Autor: Martin Hudák | 1.2.2010 o 17:29 | Karma článku: 5,58 | Prečítané:  785x

  Desivý zvuk z plastovej skrinky nám o dušu oznamoval, že sa treba poberať do práce. Rozsvietil som lampu a schytal som od mojej milej mimiku na nezaplatenie. Letmý bozk, potľapkanie po zadku a hybaj ho do kúpeľne. Krásu toho rána znásobil pohľad von oknom, kde som pod lampou nenašiel Hríba, ale biele páperie poletujúce strmhlav na zem. Milujem sneh, ako aj ranné prebúdzanie vedľa milujúcej ženy.  

 

Nadšený ranným počasím som zalial kávu a vychutnal som si ju plnými dúškami. Za takýchto okolností človek zisťuje, že vlastne v maličkostiach objavuje najväčšie poklady života. Postupne som sa pousmial nad problémami, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Občas však  zanechajú jazvy na srdci a poznačia aj naše správanie. Pri rannom brodení sa snehom som mal v očiach odraz človeka, ktorý premenil moje všedné dni na šťastie. Nabudený týmto začiatkom som sa optimistický  pobral do práce. To som netušil, že karta sa obráti. Nejakým komunikačným „faux pax", som sa ocitol zabudnutý na parkovisku. Po telefonáte môjmu šéfovi som sa nedozvedel nič podstatné, skôr som mu len poďakoval za voľno, ktoré som tým získal. Podstatné sa však udialo pri stretnutí s Janom. Počas preskakovania z nohy na nohu ma poprosil o pár centov. Neodolal som prekrytiu môjho ega a prehrabol som sa v mojej biednej peňaženke. Vedomí si, že moje peniaze o kúsok zvýšia jeho alkohol v krvi, som sa s ním dal do debaty. Dal sa na alkohol a po čase prešla trpezlivosť jeho matke. Skončil na ulici. Rodina s ním nekomunikuje a momentálne žije v azylovom dome. Po nepríjemných otázkach ochotne prezradil, že občas zájde na brigádu. Spomenul bitky medzi ľuďmi v „azyláku" a aj to, že občas sa ujde aj jemu. Večer si zvykne poplakať, no spomínal aj mašľu. Po nejakom povzbudení som bezcitne odišiel žiť svoje želé. Miešalo sa vo mne príjemne prebudenie a rozhovor s Janom. Mnohý zhodnotia, že si za to vlastne môže sám. Môže či nemôže, je otázka hlavne pre neho. Často krát však aj pre nás. Pohladený konzumom občas prehliadame, že naše rozhodnutia ovplyvňujú životy mnohých. Niekto to prehliada, niekto sa preto trápi. Mnohý mladí neunesú životné situácie a skončia to sami. Život v nás má rôzne príbehy. Nachádzam však stále čoraz menej použiteľnej lásky v našich životoch. Skrývame sa za právo na vlastné šťastie a popritom zapierame ako Judáš. Naša láska sa často končí za dverami nášho bytu, kde z pohodlia gauča s kuraťom v ruke pošlem sms na Haiti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?